neplánované Čile a konečne Bolívia (04/2011-05/2011)

Autor: Antónia Bujňáková | 5.5.2012 o 11:41 | (upravené 19.9.2012 o 15:46) Karma článku: 4,37 | Prečítané:  294x

Po ochutnávke medailového Malbecku a návšteve dvoch vinných pivníc v San Rafaele sme napokon namiesto do Bolívie vyrazili na nejaký čas do Čile.

flase_v_pivnici.jpg

flase_v_pivnici2.jpg

sudy_v_zahrade.jpg

vinica.jpg

Čilské kontroly alebo pes intelektuál

Do Čile je zakázané prenášať najmä čerstvú zeleninu, ovocie a mäsove výrobky kvôli čilskej snahe zachovať si vlastné prostredie, čo je spojené so siahodlhými kontrolami pri každom prechode krajinou. Než sme si stihli uvedomiť, že v mojom batohu zostala zabudnutá cibuľa, už bol vyčlenený na kontrolu a okolo neho čilské „ozbrojené zložky". Dívali sa na mňa ako na zločinca, keď odtiaľ tú cibuľu víťazoslávne vytiahli, ale napokon sa to zaobišlo iba s hrozbou budúcej pokuty.

Vzhľadom k tomu, že sme cez Čile už dvakrát prechádzali cestou do a z Ushuaie, takýchto zbytočných kontrol (keďže Čile susedí na pevnine s ďalšími 3 krajinami a pochybujem, že bolívijské, peruánske a argentínske lamy a iné voľne žijúce zvery poznajú čilské zákony) sme už mali celkom dosť. Hlavne, keď nás jedna čakala 02:00 ráno napriek tomu, že sme cestovali v rámci krajiny. Tak nám celkom dobre padlo, keď pri nej pes vyňuchal batoh miestnej tety a keď ho otvorili, očividne spokojní, že idú odhaliť zločin, našli tam knihy... No čo, majú psa intelektuála. Nám to prišlo ako dobrý výsmech celej tej administratívnej byrokracii a celkom sme sa na tom v autobuse uškŕňali. Dostali sme od „zložky" baterkou do oka a boli sme radi, že je to naše posledné stretnutie s čilskými policajtami.

prezuvajuca_alpaka.jpg

Prvýkrát vysoko - Putre

Na severe Čile sme si dali prvé rande s nadmorskou výškou. Vlada skolila výšková choroba už v dedinke Putre (3500 m.n.m.). Keď sa k nej pridal úpal, mali sme večer o zábavu postarané.

putre_chile.jpg

Na druhý deň o 1000 m.n.m. vyššie som sa ja zaľúbila do údajne jednej z najkrajších sopiek Južnej Ameriky - vulkán Parinacota.

laska_na_prvy_pohlad.jpg

A tak sme si dali za cieľ zdolať na tomto tripe aspoň jeden vulkán. Keďže tento bol kvôli snehovým podmienkam pre nás nedostupný, presunul sa s nami náš cieľ do Bolívie.

parinacota.jpg

akčné San Pedro de Atacama

V turistickom, ale príjemnom čilskom mestečku San Pedro de Atacama sme si na bicykloch pozreli nádherný východ slnka spoza takmer 6000 m.n.m. vysokej sopky na hranici Čile a Bolívie, ktorá sa napokon stala tým naším vulkanickým cieľom. Na západ slnka sa sem chodia dívať masy ľudí, východ sme si, stojac oproti vulkánom a dívajúc sa na zobúdzajúcu sa mesačnú krajinu (volá sa to „valle de luna" - mesačné údolie, vraj takto nejako to vyzerá na mesiaci), trochu pripomínajúcu tureckú Kapadokiu, vychutnávali úplne sami.

vychod_slnka.jpg

valle_de_la_luna.jpg

Treba povedať, že keďže je to celé púštna oblasť, sú tu obrovské výkyvy teplôt medzi dňom (30°C) a nocou (5°C). Alebo ešte väčší extrém, kde sme ráno 07:00 vystúpili pri gejzíroch El Tatio, pár kilometrov od San Pedro de Atacama, pri teplote -11°C.

el_tatio.jpg

Keď 8:00 vyšlo slnko, boli sme už veselo naložení v horúcich prameňoch s horami a kúdolmi gejzírových pár v pozadí. Inak celkom zvláštny pocit chodiť pomedzi bublajúce bahno a vodu a vedieť, že jeden nesprávny krok a človek sa tomu prírodnému zázraku dostane „pod kožu" viac, ako by sám chcel. Pod kožu sa v ten večer mladej Indke z Británie určite dostala naša domáca, ktorou Vlado zachraňoval jej žalúdočné problémy.

No a takmer pod kožu sa nám dostala aj soľ, keď sme sa po niekoľkohodinovej jazde na starých rozheganých bicykloch po rozbitých poľných cestách naložili do slaného jazera s takým množstvom soli, že sa na vode dalo ležať. Isté od bicykla zodraté časti tela by vedeli rozprávať...

nalozeni_v_soli.jpg

Bolívia s otvorenou náručou

Zo San Pedro de Atacama sme konečne prešli hranice Bolívie. A začalo sa exotické cestovanie miestnymi autobusmi, na ktoré sme z čias Ázie hádam už aj zabudli. Okná mrzli zvnútra a lokáli ich s prvými rannými lúčmi dokorán pootvárali... Batožinový priestor autobusu, plný kufrov a batohov bol istený len kúskami kartonu, aby sa počas jazdy hrboľatou cestou neotvoril. Po tom, čo sme niekoľkokrát zbierali vypadnuté batožiny, sme zadnými kolesami zapadli do piesku. Podkladanie tej trošky krovia, čo v tom piesku rástla, pod kolesá autobusu a tlačenie autobusu dvanástimi chlapmi (vrátane Vlada) dopadlo kúdolmi čierneho dymu a ešte hĺbším zapadnutím.

autobus.jpg

Po hodine márnych pokusov došiel Vlado na inžinierske riešenie problému. Zapadli sme kvôli obchádzke z hlavnej cesty, ktorá sa upravovala. Vlada napadlo poprosiť jeden z ťažkých strojov na stavenisku, aby nás potiahol. Trvalo síce ďalšiu hodinu, kým sme sa dopracovali k stavbyvedúcemu, aby celú dvojminútovú akciu odobril, ale po 2 hodinách nás za 2 minúty katerpilar konečne vytiahol a Vlado sa stal hrdinom dňa. Škoda, že iba mojím, keďže všetci miestni vyzerali, že sa nič nezvyčajné nedeje a s úsmevom na tvári boli ochotní prečkať aj noc na púšti, ak nevykopú dostatočne hlbokú jamu pod zapadnutým kolesom. Keď sa do tej jamy Vlado po záchrannej akcii postavil, bol v nej po kolená.

Salar de Uyuni

Samotná Salar de Uyuni - najväčšia soľná púšť na svete bola úchvatná

sol.jpg

najbelsia_biela.jpg

solny_hotel.jpg

a dostatočne sme sa na nej vyblbli.

mam_na_teba_chut.jpg

odfuknem_ta.jpg

vyskok.jpg

oddych.jpg

Ale po trojdňovom tripe k lagúnam, gejzírom a skalným útvarom,

zelena_laguna.jpg

gejzir_v_akcii.jpg

salvador_dali_tree.jpg

ktorý všetci všade odporúčajú ako niečo, čo musíte v Bolívii absolvovať, som ja mala pocit, že nemusím. Zlý výber arogantnej agentúry, ktorá nás „zabudla" vziať na niektoré miesta a mimovoľne a zbytočne menila plán cesty v náš neprospech, zanechal zlý dojem. Najkrajšou časťou celého Salar de Uyuni tripu sa preto stal príchod do horskej chaty, kde sme sa nechali vysadiť, aby sme si tu splnili svoj vulkanický cieľ z Čile. Podmienky bojové - teplo žiadne, voda len dažďová v kadiach. Nepodarilo sa nám zistiť, ako sa líši od tej, ktorú volali „pitná", tak sme ju radšej prevárali, filtrovali alebo do nej pchali chémiu. Ale ani zima, ani pramálo pestrá strava, ani 4 dni chýbajúca sprcha nás neodradili od výstupu na vulkán. A tak sme naše štvrté výročie oslávili na vulkáne Licancabur (5914 m.n.m.), pripíjajúc si kokovým čajom, s lícami plnými kokových listov, v spoločnosti dvoch megasympatických Nemcov a jedného lokálneho horského vodcu.

nas_ciel.jpg

cesta_na_vrchol.jpg

brutalna_zostava.jpg

Hoci, zo samotného vrcholu máme len matné spomienky, keďže sme si po vulkáne naháňali pľúca, strážili hlavy, nech neexplodujú a snažili sa udržať v sebe obsahy žalúdkov.

vyhlady.jpg

Uyuni - mäsový raj

V mestečku Uyuni sme konečne prvýkrát na ceste narazili na jedlo na ulici, samozrejme mäso na ulici, konkrétne mäso z lamy na ulici.

pohoda_na_ulici.jpg

Ticho dúfame, že to bude fenomén celej Bolívie, lebo ono sa dosť ťažko vyvára vo výbavou obmedzených a priestorovo stiesnených podmienkach hostelových kuchyniek a pri neznalosti miestnych surovín. V Argentíne sa z nás síce pomaly stávali steakový šéfkuchári, ale v dedinke na konci sveta, kde sme nemali odvahu kúpiť si surové mäso, ktoré sa tu skladuje pri bežnej dennej teplote na stole v obchode a porcuje sa pílkou, ktorá sa neumýva, a po zistení, že granadiersky pochod bez červenej papriky chutí ako zemiaky s cestovinami, fantázia rýchlo došla.

uyuni_na_trhu.jpg

Takže sme vďační miestnym tetám s krojovými sukňami a chaplinovskými klobúčikmi, prisponkovanými na boku hlavy, za každý kúsok lamy, ktorý nám tu na ulici za smiešny peniaz ponúkajú. A svojim žalúdkom tiež, že tak statočne trávia.

charquecan.jpg

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Je nereálne, aby nepriaznivý stav zvrátil.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.


Už ste čítali?