melancholický sangvinik, ktorý poznávaním kultúr a krajín poznáva seba samého Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Deň pred naším trekom do Himalájí sa obloha stratila v čierňave a 4 hodiny lialo ako z krhlí. Už sme si mysleli, že toto je teda ten monzún. Ako sa napokon ukázalo, kámoš monzún v ten deň iba vylial vedro, povedal si: "ups, skoro som!" a stiahol sa. A tak sme predsalen kľudnejší nastúpili na 5-dňový trek, ktorý sa niesol v duchu „rozchodiť tie mozole na zadku z indických autobusov".
Nie je ničím nezvyčajným, že sa naše cestovateľské plány opäť raz zmenili počas cesty z večera do rána. Dôvodom boli tentokrát ďalšie neznesiteľné dva dni v autobusoch, 2 hrôzostrašné noci a najmä nevyhnutnosť, aby Vlado zhltol pred cestou za jeden rasec, nech sú jeho črevá aspoň ako-tak kontrolovateľné.
Že táto cesta nebude jednoduchá, sa ukázalo ešte na Slovensku. Asi 10 minút po tom, čo sme v Bratislave nastúpili na autobus do Budapešti, praskla v ňom hadica klimatizácie, z ktorej začala prúdom vytekať horúca chladiaca zmes. Strhla sa všeobecná panika a naša cesta bola predčasne ukončená na moste Apollo. Ešteže máme pivo-párkových kamarátov (jedni z mála takých, u ktorých máte pivo a párky vždy), a tak sme napokon predsalen odleteli.
Po vyše mesiaci v Bolívii sme usúdili, že je najvyšší čas vypadnúť. Pokojné nepokoje v La Paz vo forme viac ako týždeň trvajúcich štrajkov a blokád v krajine, kde ľudia vydržia štrajkovať týždne, neveštili nič dobré.
Do hlavného mesta Bolívie, La Paz, som sa ja zamilovala na prvýkrát, Vlado zhruba na tretí. Mesto sa malo stať naším hlavným stanom pri trekovaní v blízkom i vzdialenejšom okolí, napokon sa nám okrem toho stalo na týždeň a pol aj chýbajúcim domovom...
Po ochutnávke medailového Malbecku a návšteve dvoch vinných pivníc v San Rafaele sme napokon namiesto do Bolívie vyrazili na nejaký čas do Čile.
Glaciar Perito Moreno je 30km dlhý a 170m vysoký ľadovec, z toho 74m nad vodou, ktorý ako jeden z mála na svete dorastá.
Nezastaviť sa cestou z Buenos Aires do Ushuaie na polostrove Peninsula Valdés, ktorý sa pýši bohatou prírodnou rezerváciou, by znamenalo obrať sa o stretnutie s niekoľkými stretnutiahodnými tvormi.
Vladovo 33 rokov staré presvedčenie, že muži smrdia a ženy voňajú po konvalinkách, sa potvrdilo už na letisku. Vlado sa vyzul a od toho okamihu sme sa vďaka "reči" jeho ponožiek stali možným nežiaducim artiklom na lete Viedeň - Buenos Aires.
Kambodža víta svojich návštevníkov svojsky, a síce poplatkami: 1. štandardný poplatok za víza, 2. neštandardný poplatok za prácu: nadčas - v čase pracovných hodín, cez víkend - v týždni, počas prázdnin - mimo prázdnin, v deň štátneho sviatku - napriek tomu, že je bežný deň, 3. poplatok za zmeranie teploty (v tom čase opatrenia proti H1N1), 4. poplatok za kontrolu pasu.
Laos je nádherný. Oproti Thajsku očarí menším počtom turistov na m2 a v priamej nadväznosti na to najmä nedotknuteľnosťou prírody. Rozhodli sme sa v ňom staviť nie na knižných a internetových sprievodcov, ale na odporúčania miestnych. Dobré rozhodnutie.
Keď spomienky začnú byť vytláčané novšími, je najvyšší čas zvečniť cestovanie na papieri (hoci aj na tom elektronickom). Preto tento blog, preto až teraz.
